Spadol z oblakov / Fell from the clouds
Foto, čo má príbeh / Photo story.
Ahoj, volám sa Tadeáško.
Moji rodičia ma opäť raz zobrali na jeden psycho-foto výlet. Neviem, prečo to robia, sú divní. Buď majú z detstva málo fotiek alebo ja už neviem. Najskôr to bolo fajn, tatík ma vyhadzoval do vzduchu a ja som sa cítil ako superman, smial som sa a bolo mi to príjemné. Potom som už kričal “bojím”, tak sme skončili. Tatík niečo splietal, že “je to o ničom”, ale tak čo už, nenamietal. On vie, kto je tu pán. Zrazu tam rodičia niečo stvárali s dekou, som nechápal. Tatík s mamkou kričali, že “rýchlo, lebo už zapadá slnko”. Snažil som sa im pomôcť s tou dekou, ale odháňali ma, aby som nešiel do záberu. Dodnes som to nepochopil. Dedko za mnou nestíhal, lebo keď sa chcem hrať, tak mi nikto v tom nezabráni, ani tatík, ktorý bol už zjavne dosť vytočený. Spomínali niečo o tom, že to bude mať tatík ťažké zladiť svetlo, že mali ísť na prechádzku skôr, že slnko zapadalo vtedy, kedy nemalo či čo, že by mu stačilo 5 minút k dobru. Proste komédia, tým dospelákom nerozumie nikto. Mne bolo fajnovo, behal som si jak pán po trávičke, naháňal ma dedko, čo je viac, ale pred odchodom mi už bola zima a tak som sa vraj podľa rodičov zmohol na prvú celistvú vetu v mojom živote a to “Taďkovi zima je”. Pamätám si, že sa z toho veľmi smiali. Bolo vraj 5 stupňov, tak asi kvôli tomu, fakt neviem.
Boli sme tam štyria, ja, mamka, tatík a dedko. Neskôr rodičia zistili, že nás tam bolo viac, vraj o jedného. Rodičia chytili ešte do deky asi niekoho iného, tiež si to neviem vysvetliť, ako aj viacero vecí zo spomínaného dňa. Tento život je sci-fi, ale mne sa veľmi páči.
Moji rodičia ma opäť raz zobrali na jeden psycho-foto výlet. Neviem, prečo to robia, sú divní. Buď majú z detstva málo fotiek alebo ja už neviem. Najskôr to bolo fajn, tatík ma vyhadzoval do vzduchu a ja som sa cítil ako superman, smial som sa a bolo mi to príjemné. Potom som už kričal “bojím”, tak sme skončili. Tatík niečo splietal, že “je to o ničom”, ale tak čo už, nenamietal. On vie, kto je tu pán. Zrazu tam rodičia niečo stvárali s dekou, som nechápal. Tatík s mamkou kričali, že “rýchlo, lebo už zapadá slnko”. Snažil som sa im pomôcť s tou dekou, ale odháňali ma, aby som nešiel do záberu. Dodnes som to nepochopil. Dedko za mnou nestíhal, lebo keď sa chcem hrať, tak mi nikto v tom nezabráni, ani tatík, ktorý bol už zjavne dosť vytočený. Spomínali niečo o tom, že to bude mať tatík ťažké zladiť svetlo, že mali ísť na prechádzku skôr, že slnko zapadalo vtedy, kedy nemalo či čo, že by mu stačilo 5 minút k dobru. Proste komédia, tým dospelákom nerozumie nikto. Mne bolo fajnovo, behal som si jak pán po trávičke, naháňal ma dedko, čo je viac, ale pred odchodom mi už bola zima a tak som sa vraj podľa rodičov zmohol na prvú celistvú vetu v mojom živote a to “Taďkovi zima je”. Pamätám si, že sa z toho veľmi smiali. Bolo vraj 5 stupňov, tak asi kvôli tomu, fakt neviem.
Boli sme tam štyria, ja, mamka, tatík a dedko. Neskôr rodičia zistili, že nás tam bolo viac, vraj o jedného. Rodičia chytili ešte do deky asi niekoho iného, tiež si to neviem vysvetliť, ako aj viacero vecí zo spomínaného dňa. Tento život je sci-fi, ale mne sa veľmi páči.
Po tomto bláznivom fotení sme išli zapáliť sviečky na hroby prababke a pradedkovi. No ale to už je iný príbeh...
PS: Tento príbeh sa vážne stal a teda je skutočný :)
Pre väčšie rozlíšenie mrkni na flickr odkaz: https://flic.kr/p/AND7WE
Odkaz na môj instagram: https://www.instagram.com/p/-L5dofMfzl/ a insta súťaž na INSTA_SVK kde aj fotka zvíťazila v týždňovke ''foto, čo má príbeh'' https://instagram.com/p/-
Na záver pridávam ešte nejaké tie fotky zo života nášho malého šibala :)
Na záver pridávam ešte nejaké tie fotky zo života nášho malého šibala :)
Skvele fotky, Peter. Tadeaško je šikula pre každu akciu
OdpovedaťOdstrániťVďaka :)
OdstrániťÁno, Taďo je za každú srandu len niekedy som na neho dosť pomalý .)