PeBe blog (Peter Boško)

Minulý rok koncom novembra, organizovalo Ľubovnianske osvetové stredisko už 9-tý ročník fotografického  workshopu ,  kde som sa konečne zúčastnil aj ja. Vedenie kurzu mala na starosti ako aj po minulé roky vytvárnička  Anna Draganna .  Čo sa týka lektorov, tak sme mali tú česť byť   školení dvoma kvalitnými, ktorými boli  Kamil Varga  a  Jozef Česla . Kurz mal byť zimný, no keďže snehu nebolo absolútne nikde, tak sme fotili všetko možné. Trojdňový pobyt sme mali zabezpečený na poľovníckej chate na Osloch v Ľubovni. Podotýkam, že všetko zadarmo - strava, ubytovanie a výučba.  Takže klobúk dole a veľká vďaka Osvete :) Fotilo sa v okolí chaty, no boli sme aj na východ slnka v Poľsku na Obidze a potom cestou späť napríklad na Vabci atď.  Bolo super, výborná partia, dobrá nálada, takže odporúčam prísť fotonadšencom napríklad na ďalší ročník :) Z užšieho výberu fotiek bude niekedy v novembri 2017 v galérii provinčného domu v SL výstava. Plus ...

Áno, na tieto pochôdzky by trebalo mať čas. Žiaľ ho nemám a keď mám, tak som rád, že žijem :) Plánujem to na dôchodku, keď sa dožijem samozrejme, deti budú veľké a ja sa budem túlať :D Teraz dávam do éteru tieto 3 zábery ku ktorým som prišiel náhodne prejazdom okolo z nejakého toho výletu a musel som kvôli ''ťažkostiam'' zastaviť. Prajem príjemný deň, nikým a ničím nepríjemne narušený. Môj FLICKR alebo INSTAGRAM .

V apríli som zavítal na Liptove , konkrétne v Liptovskej Sielnici . Strechu nad hlavou celej posádke poskytol Dom Marina . Vrelo odporúčam, len tak medzi rečou. Prostredie nádherné, vzduch priaznivý, všetko jak má byť. Prikladám nejaké tie fotky z okolia. Po kliknutí na ne Vás to presmeruje na môj flickr. Hajfájf :)

Foto, čo má príbeh / Photo story. Ahoj, volám sa Tadeáško . Moji rodičia ma opäť raz zobrali na jeden psycho-foto výlet. Neviem, prečo to robia, sú divní. Buď majú z detstva málo fotiek alebo ja už neviem. Najskôr to bolo fajn, tatík ma vyhadzoval do vzduchu a ja som sa cítil ako superman, smial som sa a bolo mi to príjemné. Potom som už kričal “ bojím ”, tak sme skončili. Tatík niečo splietal, že “ je to o ničom ”, ale tak čo už, nenamietal. On vie, kto je tu pán. Zrazu tam rodičia niečo stvárali s dekou, som nechápal. Tatík s mamkou kričali, že “ rýchlo, lebo už zapadá slnko ”. Snažil som sa im pomôcť s tou dekou, ale odháňali ma, aby som nešiel do záberu. Dodnes som to nepochopil. Dedko za mnou nestíhal, lebo keď sa chcem hrať, tak mi nikto v tom nezabráni, ani tatík, ktorý bol už zjavne dosť vytočený. Spomínali niečo o tom, že to bude mať tatík ťažké zladiť svetlo, že mali ísť na prechádzku skôr, že slnko zapadalo vtedy, kedy nemalo či čo, že by mu stačilo 5 minút k dobru. P...